reklama

Prečo ma má zaujímať moja rodná krajina? / Why should I be interested in my home country?

Kritika dvoch krajín, alebo prečo je dôležité nevzdať sa rodnej krajiny. See English transaltion below.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Neviem či sa chcem vrátiť na Slovensko. Vždy som sa chcela vrátiť, avšak po troch rokoch štúdia vo Veľkej Británii vidím o koľko ľahšie by bolo ostať tu. Alebo cestovať, objavovať. Ale akosi nenachádzam dôvod, prečo by malo byť lepšou možnošťou usadiť sa na Slovensku. Avšak, napriek tomu, aké by bolo ľahké ostať tu a nezaujímať sa, postup politických udalostí ma predsa len presviedča o potrebe návratu.

Percento mladých ľudí, ktorí odchádzajú zo Slovenska, sa čoraz zvyšuje. Skúsim v krátkosti načrtnúť moje dôvody, prečo momentálne nežijem na Slovensku. Vzdelanie bolo pre mňa vždy nesmierne dôležité a vždy ma bavilo získavať nové vedomosti v oblastiach ktoré ma bavia. Našťastie som mala na Slovensku vždy výborných učiteľov ktorí boli veľmi povzbudiví a motivujúci, avšak keď som sa začala pozerať bližšie na možnosti vysokoškolského štúdia, nijak ma to nelákalo. Napríklad, keď som uvažovala o žurnalistike, zistila som, že väčšina šéfredaktorov vlastne skôr odmieta ľudí s titulom zo žurnalistiky pretože kvôli počtu fakúlt žurnlistiky, kvalita predmetu rapídne klesá a študenti nemajú možnosť získať na škole praktické skúsenosti ktoré sú základnou požiadavkou pre novinárov. Keď som potom začala premýšľať nad hudbou, ľudia ma odrádzali, hovoriac že si nikdy nenájdem prácu. Lenže ja chcem študovať hudbu pretože ma hudba baví a napĺňa a ja jednoducho túžim vedieť o nej viac, nestarám sa až tak o to kde si raz nájdem prácu. A táto motivácia získavať vedomosti kvôli nadšeniu pre vedomosti je, podľa mňa, jedným zo základov vzdelania ktorý slovenský školský systém absolútne zabíja. Ja nechcem byť motivovaná len vidinou roboty s dobrým platom a uspokojiť sa s tichým životom podriadeným politickému systému kde sa nikdy nebudem snažiť o nič významné. Tieto princípy vzdelania, ktoré považujem za dôležité, som ale mala možnosť nájsť v britskom školskom systéme, kde som bola práve naopak odradená vyberať si vysokoškolský predmet podľa budúcej roboty. Učitelia mi vraveli, že pri bakalárskom štúdiu je najdôležitejšie študovať to, čo ma baví, napĺňa, pre čo som zapálená, a o robotu sa možem starať pri magisterskom štúdiu. Nuž a preto, že toto je systém ktorý mi vyhovuje oveľa viac nakoľko stavia vzdelanie a záujem o vedomosti na oveľa vyššiu úroveň než ich kedy stavalo Slovensko, nebránim sa tomu, že moje štúdium tu v Británii sa postupne predlžuje.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Asi zniem veľmi proti-slovensky. Tak to však vôbec nie je. Popri tomto všetkom si uvedomujem, že by bolo nanajvýš nesprávne vnímať situáciu tak, že na Slovensku je všetko zlé a Británia je jednoducho skvelá. Už len čo sa týka vzdelania, moja skúsenosť celkom nereflektuje skutočnú situáciu v Británii. Dostala som sa na skvelú súkromnú strednú školu iba vďaka štipendiu, no nespočetné množstvo detí z chudobnejších častí tu v Británii nikdy nemá možnosť mať lepších učiteľov na škole ktorá by ich dostatočne pripravila čo i len na hlásenie sa o podobné štipendium. Zdá sa, že všetky tie skvelé príležitosti sú dostupné iba vyšším triedam spoločnosti, čo následne vidno aj na zložení študentov na univerzitách. A práve toto delenie na triedy, ktoré je niekedy veľmi hmatateľné, je podľa mňa najhorší aspekt britskej spoločnosti. Našťastie to nie je úplné pravidlo vo všetkých prípadoch, ale človek tu rýchlo pochopí pojem „white privileged male“ (biely zvýhodnený muž). Taktiež mnohokrát ľudia musia bojovať s predsudkami kvôli ich prízvuku, obzvlášť keď naznačuje pôvod zo severnej Británie. Na druhej strane, musím povedať, že môj postoj k mnohým liberálnym pohľadom sa tu značne zmenil, keďže človek tu denne stretá situácie v ktorých by sme sa na Slovensku kvôli našej izolovanosti zachovali veľmi posudzovačne a panovačne. Avšak, liberalizácia v Británii niekedy naberá celkom šialené rozmery. Napríklad, napriek tomu, že súhlasím s rovnosťou žien (veď napokon sama som jednou z nich), úplne ma dostalo keď sa istí členovia feministického tábora začali sťažovať na výučbu filozofie na Oxforde kvôli tomu, že povinná literatúra neobsahuje dostatok ženských autoriek – samozrejme, že rovnako skvelí filozofi môžu byť tak medzi ženami ako medzi mužmi, ale tiež to neznamená že odrazu ženské pohlavie nejak zázračne zaručí že filozofki objavia väčšie filozofické pravdy kvôli ktorým sa oplatí zabudnúť na veľkých majstrov v dejinách filozofie. Okrem toho, britský systém má mnoho ďalších múch, ako to napríklad vidieť v zdravotníctve, no obávam sa, že by tento článok bol pridlhý keby som sa im mala venovať podrobnejšie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Veľmi sa ma dotkla smrť Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, nakoľko ukázala, že na Slovensku nie sú zachovávané základné princípy slobody slova, a tiež že problémy v slovenskom systéme a politike sú oveľa hlbšie. Avšak napriek tomu, nasledujúce protestné udalosti mi dodali nádej. Je úžasné vidieť, že sme predsa len silný národ s uvedomelými ľuďmi, ktorí si nenechajú skákať po hlave. Aj keď to bohužiaľ nie je pravda o celej krajine, nakoľko Smer má stále množstvo voličov, už teraz to bolo dostatočné množstvo na to, aby sme dosiahli celkom revolučné kroky, ako odvolanie premiéra či policajného prezidenta. Samozrejme, že v reáli to vlastne nič nevyriešilo, keďže noví ľudia, ktorí ich vymenili, sú stále Smeráci. No pre mňa je najpovzbudivejšie vidieť iniciatívu ľudí. Tá totiž značí ľudskú hĺbku a uvedomelosť – princípy, ktoré si najviac cením ako prínosy vzdelania (tak možno napokon slovenské školstvo nie je také zlé, ak aspoň čiastočne tieto princípy dosahujeme). Taktiež je veľmi významná, a povedala by som že pre našu krajinu celkom typická, angažovanosť umelcov. Je zaujímavé, že podobné protesty sú na Slovensku vždy vedené hercami a ďalšími umelcami. Myslím, že okrem hodnoty umenia ako takého, ktorá prispieva k uvedomelosti ľudí, to tiež značí veľa o slovenskom národe. Aj keď sme boli takmer vždy počas histórie nejakým spôsobom utláčaní, tvorivý duch si vždy prerazil cestu a viedol nás vpred, napriek utláčateľom. Okrem toho, ďalším a asi najvpozbudivejším aspektom týchto protestných akcií bola aktivita študentov. Už minulý rok ma nesmierne povzbudilo, že to boli práve stredoškolskí študenti, ktorí zorganizovali Protikorupčné pochody, a teraz to boli opäť študenti čo brali opraty do rúk. Hoci máme bohužiaľ tiež nesmierne množstvo mladých, ktorí sa absolútne nezaujímajú o veci ako politika, a už vôbec nemyslia na to, ako by mohli prispieť k zmene vo svojej krajine, títo iniciatívni mladí sú skutočnou nádejou pre skutočnú zmenu!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A tak sa pýtam sama seba, čo som spravila ja pre svoju krajinu? Odišla som... A je mi ľúto, ak to vzyerá, že sa nezaujímam. Aj preto píšem tento článok, pretože práve naopak, veľmi sa zaujímam, chcem sa veľmi zaujímať. Hoci neviem, čo budúcnosť prinesie, a či sa niekedy vrátim na Slovenko na stálo (nakoľko zisťujem, že život je oveľa nevypočítateľnejší než som si kedy myslela), chcem využiť všetky možnosti, ako prispieť aj zo zahraničia. Verím, že už len rozprávanie o tomto dianí a zvyšovanie povedomia o súčasnej situácii, tak medzi Slovákmi ako medzi Britmi, pomáha – pomáha, pretože stavia práve na tejto mojej najväčšej nádeji v angažovanosť ľudí, ktorí nenechajú veci len tak. Hnevá ma, že západ skoro stále úplne ignoruje, čo sa odohráva v bývalých krajinách Sovietskeho zväzu, akoby stále pripisujúc im túto identitu. No my máme západu čo ponúknuť, pretože aj tieto protestné akcie dokazujú, že sme silným a odvážnym národom. Dovoľte mi zakončiť úryvkom z básne Jaroslava Seiferta, napísanej za prvej republiky, Píseň o rodné zemi:

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Krásná jako kvítka na modranském džbánku

Je ta země, která vlastí je ti

...

Stokrát zklamán, rady nevěda si,

Znovu vždycky navracíš se domů,

Stokrát zklamán, rady nevěda si,

K zemi bohaté a plné krásy,

K chudé jako jaro v čerstvém lomu.

Krásná jako kvítka na modranském džbánku

...

(English translation)

I don’t know whether I want to come back to Slovakia. I’ve always wanted to come back, but after three years of studying in Great Britain I see how much easier it would be to stay here. Or travel, explore. But somehow I cannot find a reason why it should be the preferable option to settle down in Slovakia. However, despite how easy it would be to stay here and not take any interest in my country, the progress of political events is nevertheless convincing me about the need of return.

The percentage of young people who leave Slovakia is ever increasing. I will try to shortly sketch out my reasons for not currently living in Slovakia. Education has always been immensely important to me and I’ve always enjoyed gaining new knowledge in areas that interest me. Fortunately, I had always been lucky in Slovakia to have amazing teachers who were very encouraging and motivating. However, when I started looking more into the possibilities of undergraduate studies, it wasn’t very appealing. For example, when I was thinking about journalism, I found out that most of chief editors actually reject people with a degree in journalism because due to the number of universities which offer journalism, the quality of the subject is declining rapidly and students don’t have any opportunity at university to gain the practical skills which are the basic requirement for journalists. When I then started thinking about music, people were dissuading me, saying that I will never find a job. But I want to study music because music interests me and fulfils me, and I simply want to know more about it; I don’t care that much where I’m going to find a job in the future. And this motivation to gain knowledge only because of the enthusiasm for knowledge is, in my opinion, one of the fundamentals of education, which is being absolutely destroyed by the Slovak educational system. I don’t want to be motivated only by the vision of a well-paid job, and content myself with a quiet life, subdued by the political system, where I will never aspire to anything significant. I had the chance, however, to find these principles of education, which I regard as important, in the British educational system, where I was by contrast deterred from choosing my university degree according to the future job. Teachers were saying to me that as an undergraduate it’s important to study something that interests me, fulfils me, that I’m enthusiastic about, and I can worry about job as a postgraduate only. Hence, because this is a system which I’m much more comfortable with since it places education and interest in knowledge much higher than Slovakia has ever done, I don’t object to the prolongation of my study in Britain.

Perhaps I sound too anti-Slovak. But that’s not the case at all. Alongside all this, I keep realising that it wouldn’t be entirely correct to perceive the situation in the sense that everything is wrong in Slovakia while Britain is simply great. Even when it comes to education, my experience is not quite reflective of the actual situation in Britain. I got into an amazing private Sixth Form college only thanks to a scholarship, but innumerable amount of children from disadvantaged backgrounds here in Britain never get the opportunity of having better teachers at a school which would prepare them even only for applying for a similar scholarship. It seems that all those incredible opportunities are accessible only to the upper classes, which is consequently also visible on the lack of diversity of students at university. And this class division, which is sometimes very palpable indeed, is in my opinion the worst aspect of British society. Fortunately, it’s not the rule in all cases without exception, but one quickly understands the term „white privileged male“ here. Also, often people have to struggle with prejudice due to their accent, especially if it signifies a north-British origin. On the other hand, I must say that my attitude towards many liberal views has changed significantly here, since you daily find yourself in situations in which we in Slovakia would, due to our isolation, behave in a very judgmental and patronising way. However, liberalisation in Britain sometimes grows into mad parameters. For instance, although I agree with equality of women (after all, I am a woman myself), I was quite struck when certain members of the feminist group started complaining about Philosophy teaching at Oxford, due to the fact that the reading list doesn’t contain enough female authors – of course, equally great philosophers can be found among men as well as among women, but it doesn’t mean that suddenly female gender somehow magically assures that female philosophers discover greater philosophical truths because of which it is worth forgetting about the great masters in the history of philosophy. Apart from that, British system has many more flaws, as it can be seen for example in the health care system, but I’m afraid that this article would be far too long if I attempted to describe them in detail.

I was deeply touched by the death of Jan Kuciak and Martina Kusnirova, since it showed that Slovakia doesn’t maintain the fundamental principles of the freedom of expression, and that the problems of Slovak system and politics are much deeper. However, despite that, the following protest events gave me hope. It’s amazing to see that we are nonetheless a strong nation with cultural awareness, which doesn’t let itself be suppressed. Even though this is not, unfortunately, the case in the whole country, since Smer [note: the ruling party] still has sufficient number of voters, it has already been sufficient amount to achieve quite a revolutionary progress, such as the resignation of the Prime Minister or the President of the Police. Of course, in reality it didn’t solve anything, because the new people who replaced them are still members of Smer. But for me the most encouraging thing was to see the initiative of people. That is to say, such initiative signifies a depth of character and awareness – principles which I appreciate most as the contributions of education (so maybe after all Slovak school system is not that bad, if we achieve these principles at least partially). Similarly, remarkable, and I would say for our country quite typical, is the involvement of artists. It’s interesting that similar protests in Slovakia have always been led by actors and other artists. I think that apart from the value of art as such, which contributes to the social and cultural awareness of people, this says much about Slovak nation, too. Even though over the course of history we’ve always been oppressed in some way, the creative spirit has always persevered, found its way and led us ahead, despite the oppressors. On top of that, another and probably most ecnouraging aspect of these protest events was the activity of students. Last year already it was immensely encouraging to see that secondary school students organized the Protests Against Corruption, and now it was again students who took the lead. Even though we also have, unfortunately, a great number of young people who take absolutely no interest in things like politics, and least of all think about contributing to a change in their country, these initiative young people are a genuine hope for a genuine change!

And so I ask myself, what have I done for my country? I’ve left... And I’m very sorry if it seems that I take no interest in my country. That’s also the reason why I’m writing this article – because, right on the contrary, I take great interest, and I want to take great interest. Although I don’t know what the future will bring, and whether I’ll ever come back to Slovakia permanently (since I keep finding out that life is much more unpredictable than I’ve ever thought), I want to make use of all the opportunities of contributing from abroad. I believe that even talking about these events and raising awareness about the current situation, among Slovaks as well as among British people, helps – it helps because it draws on this greatest hope in involvement of people who don’t just let things be. I’m angry that the West almost always totaly ignores what’s happening in the former Soviet countries, in a way still assigning them this identity. But we have much to offer to the West because also these protest events prove that we are a strong and brave nation. Let me conclude with an excerpt from the poem by Jaroslav Seifert, written during the inter-war first-republic period, Song abour Mother Land

Lucia Švecová

Lucia Švecová

Bloger 
  • Počet článkov:  30
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som študentkou hudby v treťom ročníku na University of Oxford (Jesus College). Hoci žijem vo Veľkej Británii už piaty rok, veľmi sa zaujímam o dianie na Slovensku, najmä preto, že by som sa raz rada vrátila, ak sa podarí. Momentálne však neviem, či ma súčasná situácia presviedča o návrate, alebo iba viac odradzuje... Zoznam autorových rubrík:  Čo sa dejeHlbšiePoézia

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu