Dážď listov,
vôňa prezretých jabĺk,
čierňava sladkých černíc...
Starý dom,
drevený plot,
vŕzgajúca bránička...
Pod stromom lavička,
tam, práve vhod,
tam... keď v tom,
prikradla sa staroba...
Tíško vnútri zahlodá,
ako termit v trámoch
storočných domov.
Podaj mi ten batoh,
poberám sa domov.
Cez úzke uličky v kopcoch,
s vidinou veží pomedzi stromy.
Zostala na ocot,
čo kedysi bývala i s tromi...
Rezkosť sa stratila z nôh,
už nepláva v Klingeri.
Len spomienok má stoh
a v duši samé zádery.
No pokoj zabudnutej záhrady
všetko časom napraví.
Uvarí si čaj,
upečie koláč...
Vypne...
Nadýchne sa...
Dá sa to jedine tu.
Preto miluje Štiavnicu.
Napriek zlému systému,
tu kdesi v kopcoch
drieme raj.
Hej, počul si?
Vraj,
tam budeme mať všade blízko,
večer hudbu, ráno ticho,
smragdovú vodu tajchov
a potom s pesničkou dákou
môžeme ísť na huby,
cez čučoriedky, maliny,
a to všetko v čarovnom meste.
Nuž vedzte.
Má to tu rada.
I keď jeseň jej už
pár rokov ukradla...
