Platené školstvo - áno či nie?

Autor: Lucia Švecová | 14.4.2015 o 7:40 | Karma článku: 6,61 | Prečítané:  219x

Nedávno som sa zúčastnila jednej súťažnej debaty na témuspoplatnenia vysokých škôl. Táto debata mi vnukla množstvo ideí a argumentov, a ako som nad tým premýšľala ďalej, prišla som k presvedčeniu, ktoré je hodné konfrontácie s verejnosťou.

Situácia na Slovensku

Dnes na Slovensku funguje 112 fakúlt na 32 vysokých školách. Priemer hodnotenia fakúlt ARRA (Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry) z minulého roku dosiahol len 58,1 %, pri čom najnižší priemer hodnotenia mala skupina technických fakúlt. Počet profesorov a najmä podiel vyššie kvalifikovaných profesorov stále narastá, zatiaľ čo počet študentov od roku 2007 klesol z takmer 85 tisíc na 60 tisíc. Pokiaľ ide o subjektívne názory niektorých študentov, profesorov a pozorovateľov, taktiež nevidia situáciu slovenského školstva veľmi ružovo. Študenti väčšinou nie sú motivovaní, dosahujú stále menej vedomostí a majú aj menej príležitostí k praxi. Množstvo študentov preto odchádza do zahraničia.

Situácia vo svete

Minuloročného hodnotenia svetových univerzít sa zúčastnilo 400 najvýznamnejších univerzít. Na prvom mieste skončil Kalifornský inštitút technológií (CalTech) s hodnotením 94,3 %. Hneď za ním sa umiestnili Harvard, Oxford, Stanford a Cambridge. CalTech požaduje školné vo výške približne 42 000 $, Harvard 54 000 $, Oxford priemerne £ 6 000, Stanford 15 000 $ a Cambridge £ 9 000. Študenti sú na školách spokojní, z týchto univerzít vychádzajú najúspešnejší ľudia sveta. Samozrejme, všetky poskytujú rôzne druhy štipendií pre tých, ktorí si nemôžu dovoliť hradiť plnú sumu školného.

Moja hypotéza

Na spomínanej debate bolo najsilnejším argumentom súhlasného tímu tvrdenie, že ľudia majú tendenciu nevážiť si to, čo dostanú zadarmo. Ďalej som nad tým uvažovala a priviedlo ma to k presvedčeniu, že súčasný stav slovenského školstva je zapríčinený (pod rúškom demokracie často stále pretrvávajúcim) socialistickým režimom. Keď sa pozrieme na školstvo európskych krajín, zásadné rozdiely vidno medzi krajinami kedysi patriacimi pod ZSSR a Západnou Európou.

Pokiaľ pôjdeme hlbšie k jadru problému, nemôžeme si nevšimnúť opačný systém hospodárstva týchto "častí" Európy. Komunistickým a následne socialistickým ideálom bolo mať všetko spoločné a zadarmo. My tomuto ideálu stále tlieskame a aspoň v podvedomí k nemu vzhliadame ako k vznešenému cieľu, avšak neuvedomujeme si, že práve toto nastavenie hospodárstva zapríčinilo súčasný stav. Zvykli sme si totiž všetko brať ako samozrejmosť. A to sa zrejme zhoršilo práve pádom komunizmu, no keby komunizmus pretrval, dnes by sme boli pravdepodobne ešte hlbšie, ako sme teraz. Takto máme aspoň nejakú šancu na záchranu.

Vzdelanie je zadarmo a demokraticky prístupné každému. Dokonca sme si zamenili právo hlásenia sa na školu so samotným prijatím, a tak sa prijímacie kritériá stále znižujú. Čo sa však deje? Z vysokoškolského titulu sa stáva samozrejmosť, ktorá sa znížením nárokov stala takmer záporným predpokladom pri uchádzaní sa o zamestnanie (príkladom sú napríklad študenti žurnalistiky, ktorých väčšina šéfredaktorov nie len neuprednostňuje, ale dokonca toto štúdium vyslovene neodporúča). Študenti sú týmto následne ešte viac demotivovaní. Množstvo profesorov taktiež akoby zaspalo v čase, a tak sa zameriavajú na "biflenie" informácií, ktoré nie sú až také potrebné a v prípade potreby sa dajú ľahko nájsť na internete, namiesto v zamestnaní požadovanej praxe.

Čo by sa mohlo zmeniť spoplatnením školstva?

Keby si študenti museli privyrábať a šetriť peniaze na školu a keby škola mala viac peňazí na svoj rozvoj a platy pre učiteľov, mohlo by sa stať niekoľko vecí:

Na jednej strane by boli študenti síce zaťažení brigádami, ale spolu s týmto krokom by jednoznačne musela ísť ruka v ruke aj zmena stredoškolského systému, ktorý by umožňoval sústrediť sa na podstatné a mať čas aj na brigádu. Na druhej strane by si však študenti konečne uvedomili, že vzdelanie nie je samozrejmosťou. Práve naopak, je tvrdou prácou, ktorá sa ale vyplatí. Eliminoval by sa počet vysokoškolských absolventov, čím by ale vysokoškolské tituly vzrástli na hodnote pri prijímaní do zamestnania.

Pokiaľ by sa rozumne premyslelo rozdeľovanie financií zo školného, škola by mala možnosť jednak lepšie ohodnotiť svojich profesorov, ktorí by sa potom mohli plne sústrediť na svoju prácu, nemuseli by vyučovať na viacerých školách naraz a boli by viac motivovaní inovovať svoje učebné postupy, no tiež by škola mohla vytvoriť lepšie protredie nie len pre učenie, ale i pre prax. Samozrejme, bolo by potrebné vytvoriť náležité opatrenia, aby peniaze opäť nešli len do súkromných vreciek, ale tam, kde sú naozaj potrebné. Taktiež by bolo treba prepracovať systém štipendií, aby tu bola možnosť aj pre nadaných mladých ľudí zo sociálne slabších rodín. No v globále by tieto peniaze priniesli školám veľký úžitok. Rovnako by spoplatnenie mohlo byť šancou pre školy na väčšiu nezávislosť od štátu, vďaka čomu by mohli celý vyučovací systém a proces prispôsobiť podľa svojho zváženia.

Bolo by to možné?

Som si však vedomá toho, že je to len jeden pohľad, a že je zatiaľ dosť nereálny. No pevne verím, že by mohol byť veľkým krokom zo socialistickej minulosti do budúcnosti modernej európskej krajiny. Bohužiaľ, nakoľko je socializmus tak hlboko pod kožou Slovákov, aj keby sa ihneď začalo s takýmto inovovaním slovenského školstva, bol by to (takmer) nekonečný proces. Podľa môjho názoru treba v prvom rade zatvoriť polovicu vysokých škôl, pretože čím viac ich je, tým viac sa bijú o študentov práve znižovaním nárokov a spoločne tak kazia úroveň vzdelania. Radšej mať pár vysokých škôl na úrovni než desiatky podobných škôl úplne pod úrovňou.

 

Ako som povedala na začiatku, toto je môj názor, ktorý sa mi podarilo sformulovať po konfrontácií s toľkými inými pohľadmi. Teraz ho predkladám na konfrontáciu s vašimi pohľadmi a teším sa na plodnú diskusiu!

 

 

Zdroje:

https://www.minedu.sk/vysoke-skoly-v-sr/

http://www.arra.sk/sites/arra.sk/files/file/ARRA_Sprava_2014_27_11_2014.pdf

http://www.vysokoskolacidopraxe.sk/834-sk/je-na-slovensku-privela-vysokych-skol/

http://www.timeshighereducation.co.uk/world-university-rankings/2014-15/world-ranking/range/001-200

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico na sneme opäť útočil aj na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Dušan Čaplovič a Pavol Paška.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

EKONOMIKA

RegioJet skracuje svoje vlaky do Košíc, na prevádzku má málo vozňov

Jazdiť bude len so siedmimi vozňami.


Už ste čítali?