Rovnosť alebo rovnakosť?

Autor: Lucia Švecová | 16.12.2014 o 23:04 | Karma článku: 7,98 | Prečítané:  309x

Je dobré, aby sme si všetci boli rovní. Nie je však dobré a neznamená to, že máme byť rovnakí. 

 

Na začiatok je dôležité vysvetliť si, že rovnosť sa dá chápať v dvoch významoch – v jednom znamená identickosť celku, v druhom identickosť úrovne. Tá rovnosť, ktorá sa rieši od čias Francúzskej revolúcie, je práve tá druhá. Inými slovami, nejde o to, aby sme boli všetci rovnakí. Ide o to, aby sme mali rovnakú hodnotu ako ľudia a aby sme sa podľa toho jeden k druhému rovnako správali. Lenže, ako vždy, v spoločnosti peňazí a moci si každý pojmy poprekrúca tak, aby vyhovovali práve jeho záujmom. Poďme sa na to pozrieť trochu objektívnejšie.

Myslím, že so mnou súhlasíte, že rovnosť, za ktorú dnes bojujeme, je rovnako ako v časoch Francúzskej revolúcie tá druhá. Nie je predsa možné, aby sme boli všetci identickí, a bolo by to naozaj choré. Všetci sme však rovnako ľudia a tak máme rovnakú hodnotu a práva. Práva sa však už tiež stali čímsi úplne iným, ako mali byť. Voľakedy sa totiž príležitosti delili na právaprivilégiá. Dnes je už právom všetko. A tak to podnecuje chápanie rovnosti ako identickosti. Ale pekne po poriadku.

Medzi všetkým živým existuje akýsi prirodzený výber. Každý človek je originálny a tak by to malo zostať. Niekto má danosti a talenty na technické smery, iný na umelecké. Niekto je silný, niekto slabý. Niekto má líderské schopnosti, iný nie. Áno, niektorým veciam sa dá naučiť, ale len do istej miery. Vo všeobecnosti je v prírode aj medzi nami prirodzená rozdielnosť. Jeden je učiteľ, iný je politik. Jeden je mechanik, iný hudobník. Jeden je otec a druhá je matka. Medzi zvieratami tento prirodzený výber zachádza až do tej roviny, že prežijú len tí silnejší. Tu vyvstáva nevyhnutnosť rovnosti medzi ľuďmi. My medzi sebou nebojujeme o prežitie, nemali by sme bojovať proti sebe. Každý z nás má rovnaké právo na život ako ten druhý. To je rovnosť. Rozdiely však zostávajú, a tak má naďalej niekto športový talent a niekto umelecký.

Príde vám to nesprávne? Mal by sa vari opravár nasilu stať učiteľom, aj keď mu to nejde? Mal by sa hudobník stal futbalistom, aj keď je na šport ľavý? Nie, rozdiely medzi nami jednoducho , pretože každý sme originál, a je to tak dobre. Nemôžeme ich na silu meniť. Tie rozdiely totiž aj tak zostanú hlboko v našom srdci a ak ich poprieme, budeme ubližovať sami sebe.

Čo však vidím ako problém? Problém je, že dnešný svet tvrdí, že ak sme si rovní, znamená to, že medzi nami NIE SÚ rozdiely a každý môže robiť hocičo, čo si zmyslí. Aj keď nedokážem ani správne zatĺcť klinec, môžem stavať domy, pretože je to predsa moje právo! Prečo by som to nemohla robiť? Ak mi to zakážete, budete ma diskriminovať! No a čo, že to neviem, mám právo, nemusím sa to učiť! No a čo, že robím v práci menej ako ostatní. No a čo, že mám ľahší „job“. Mám právo na rovnaký plat! Opovážite sa diskriminovať ma! Nemôžete mi odoprieť právo na rovnaké finančné ohodnotenie! No a čo, že sa niekto narodí ako muž a niekto ako žena. Na tom predsa nezáleží! Všetci sme rovnakí, mám právo byť niekým iným, ako v skutočnosti som!

A tak sa na politické posty dostávajú robotníci, ktorí v živote ničomu „nešéfovali“ a nevedia to. Starostami sa stávajú analfabeti, ktorí podpisom predajú celú dedinu, ale zrieknu sa zodpovednosti za to, pretože oni predsa nevedia čítať, nevedeli, čo podpísali! Matkami sa stávajú muži, ženy musia pracovať rovnako ako muži a nemôžu zostať doma s deťmi. To by predsa bolo proti ich právu na rovnakú prácu!

Napokon, hoci už 25 rokov nežijeme v komunizme, nemôžeme sa proti tomuto zlému pochopeniu a interpretovaniu rovnosti postaviť, pretože by to bolo politicky nekorektné a stali by sme sa nepriateľmi štátu. Prečo to tak pripomína komunizmus? Napokon, hoci chceme chápanie rovnosti uviesť na správnu mieru a zdôrazniť rovnaké právo každého človeka na život, od počatia až po prirodzenú smrť, sme bigotníspiatočnícki.

Niekedy mi to príde, že väčšina z nás sama nevie, za aký názor sa vlastne stavia a čo ten názor naozaj znamená. Slepo nasledujeme slepých vodcov a tak všetci padáme do jamy, ktorá sa nad nami čoskoro uzavrie. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico na sneme opäť útočil aj na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Dušan Čaplovič a Pavol Paška.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

EKONOMIKA

RegioJet skracuje svoje vlaky do Košíc, na prevádzku má málo vozňov

Jazdiť bude len so siedmimi vozňami.


Už ste čítali?