reklama

Príbeh fantázie

Púšť. Ničota. Ticho. Len šum piesku, zmietaného vetrom.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Chlapec, celkom nízky, v obyčajných šatách a sandáloch, tade pomaly kráča. Kde-tu si rukou zakryje tvár pred pieskom a slnkom, ale kráča odhodlane ďalej, nedáva na sebe poznať únavu a smäd. Je ako pustovník. Uvažuje nad svojím životom, nad zmyslom pozemskej púte ľudí. Prázdnota púšte ho upokojuje a vyprázdňuje jeho myseľ. Nie je tam nič, len chlapec a jeho myšlienky.

Keď prešiel cez jednu veľkú piesočnú dunu, zbadal kocku.

Kocka? Čo tu robí?! Zrejme výplod mojej fantázie. Teraz ale nebojujem proti svojmu vnútru. Keď tu je, tak tu je. Kto vie, ako by si ju predstavil iný človek. Aký materiál, či veľkosť človeku napadne ako prvá?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ako sa ku kocke blížil, vedľa nej zbadal kvety.

Milé, taká drobná oáza. Inému by však určite prišla celkom odlišná. Niekto si predstaví stovky kvetov, iný len jeden. Moje kvety sú fialové. Hm, takýto druh som ešte nikdy nevidel...

Chlapec sa chvíľu pozerá na tieto zvláštne výplody svojej fantázie. Uvažuje nad ich filozofickým zmyslom. V tom si však všimne veľké mračno piesku, prichádzajúce spoza neďalekej duny. Inštinktívne sa pričupí k zemi. Schúli sa, jednou rukou si zakryje hlavu a druhou zapchá nos. Zhlboka sa nadýchne a zatvorí oči.

Vietor hučí všade okolo neho. V povetrí sa vytvárajú stovky piesočných vírov a duny sa pomaly premiestňujú. O chvíľu je ale po všetkom a chlapec vstane.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Sleduje, čo búrka spravila s kockou.

Určite aj to má svoj význam. Teraz je však čas ísť ďalej.

Kráča. Je ako pustovník. Jeho myseľ je celkom pokojná. Jediné, čo mu napadá, je, čím ho ešte jeho podvedomie prekvapí.

Po niekoľkých kilometroch vidí v diaľke čosi veľké. Rozpoznáva v tom vysokánsky múr, tiahnuci sa do nekonečna. Akási hranica púšte. Múr je obrovský, chlapec sa nikdy necítil menší, ako teraz. Zmiera však túžbou vidieť, čo je za ním.

Rozhodne sa teda ísť popri múre. Onedlho natrafí na schodisko. Nespočetné množstvo strmých schodov. Skoro nedovidí na ich koniec. Keď už však došiel sem, vykročí po nich.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Všetko, čo tu vidím, má nejaký zmysel. Som zvedavý, čo bude hore.

V námahe stúpania po schodoch sa občas vrátia jeho prízemné myšlienky. Občas pomyslí na nezmyselnosť svojej púte, na bolesť a na túžbu vrátiť sa. Jeho duša je však silnejšia.

Konečne vyšiel na vrchol. S úžasom sa rozhliada navôkol.

Moja vlastná krajina za mojím vlastným múrom. Nikdy by som na to sám neprišiel, ale takto chcem, aby vyzerala.

Chlapec s náznakom sklamania zistí, že na druhej strane múru nie je schodisko a že po múre sa nedá ďalej kráčať. Musí sa teda vrátiť späť. Keď však nemôže prejsť na druhú stranu, ide aspoň popri múre. Snáď natrafí na čosi ďalšie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

O čosi neskôr opäť niečo zazrie v diaľke. Hýbe sa to. Chlapec kráča stále bližšie. Má to štyri nohy. Je to... kôň.

Podíde ku koňovi. Je to nadľudské stretnutie.

Chcel som ísť ďalej sám, ale keď mi to predstavivosť prichystala, pôjdem teda s koňom. Aj túto cestu by istotne každý prežíval inak.

Po dlhých kilometroch sa spoločne chlapec a kôň blížia ku koncu múra. Tu múr končí. No chlapec ho nechce obísť a vydať sa do svojej krajiny. Tam, kde končí múr, je totiž breh mora.

Pred nimi sa rozprestiera šíro-šíre more. Chlapec sa túži do neho ponoriť, splynúť s ním. Jeho myseľ dosiahla stav absolútnej vyrovnanosti. Cíti, že tu je koniec. More je spásou.

K moru však ešte vedú schody.

Moje schody. Raz zistím, čo to všetko symbolizuje. Vtedy tu však určite nájdem celkom iné schody.

Kôň zostáva na brehu. Chlapec schádza po schodoch, pomaly sa vnorí do vody. Nadýchne sa, vyhodí z mysle poslednú smietku a ponorí sa.

Odchádza späť do reality.

Tento príbeh je v skutočnosti malá psychologická hra. Dúfam, že ste si ho celý dôkladne predstavovali. Je to vaša fantázia, vaše podvedomie. Je dôležité, aby ste mali pred očami presné a jasné obrazy. Presne tie, ktoré vás napadli počas čítania. Teraz sa vám pokúsim vysvetliť, čo jednotlivé veci symbolizujú a čo hovoria o vás samých. Vaše podvedomie a predstavivosť môžu odhaliť čosi z vás.

Kocka symbolizuje vás. Jej veľkosť vaše sebavedomie. Keď ste si ju predstavili malú, oveľa menšiu, ako chlapec, príliš sa podceňujete. Ak ste si ju však predstavili obrovskú, možno sa zas preceňujete. Jej materiál predstavuje vašu povahu. Ak ste si kocku predstavili napríklad drevenú, ste priateľský a vrúcny človek. Ak bola vo vašom príbehu kamenná, alebo kovová, viete byť dosť chladný a držíte si od ľudí určitý odstup. Mohla byť aj sklenená, priesvitná. To môže značiť, že máte pocit, že vás ostatní prehliadajú. Ste nedocenený, no hľadíte taktiež do budúcnosti, vidíte ďalšie možnosti.

Kvety symbolizujú vaše životné ciele. Ak ste si ich predstavili veľa, asi ste zameraný na množstvo vecí, neviete si vybrať. Ak bolo vašich kvetov málo, možno dokonca len jeden, vo svojom živote máte zrejme veľmi jasno. S tým súvisí tiež farba kvetov. Nejde o farbu samotnú, ale o počet farieb.

To, čo sa stalo s kockou po búrke, symbolizuje vašu reakciu na problémy a ťažkosti. Nie je dobre, ak búrka kockou vôbec nepohla. Môže to znamenať, že si veríte až príliš. Viete, taký ten „macho“. Taktiež však nie je dobre, ak vietor odfúkol kocku veľmi ďaleko a celkom ju zavial pieskom. Zrejme pred problémami utekáte a snažíte sa schovať. Radšej si ich ani nevšimnúť. Ideálne je to kdesi v strede. Nenechať sa celkom odviať, ale z časti byť prikrytý pieskom.

Nasleduje krajina za múrom. Tá symbolizuje vašu predstavu o budúcnosti. Ak je krajina čarovná, úžasná, maximálne odlišná od púšte, môže to značiť, že nie ste so svojím terajším životom spokojný a túžite po niečom úžasnejšom a oveľa lepšom. Sú však aj ľudia, ktorí si za múrom tiež predstavia len púšť. Tí sú, pravdepodobne, so svojím životom veľmi spokojní, vyhovuje im a ku šťastiu na ňom nepotrebujú nič meniť.

Kôň je váš životný partner. Ten, ktorého máte, alebo váš vysnívaný. Vaše stretnutie a spoločná cesta symbolizujú to, ako si predstavujete váš vzťah. Možno ste na koňa vysadli. Túžite splynúť, byť jedným. Možno ste vedľa seba pokojne kráčali. Uvedomujete si osobnosť každého z vás, no spájate sa v jedno. A možno ste koňa ťahali za sebou za uzdu. Vtedy zrejme túžite byť vo vzťahu dominantný.

Schody k moru symbolizujú vašu životnú oporu. Hodnoty, body, na ktorých staviate svoj život. Ide o to, koľko ste si schodov predstavili, no aj o to, z akého boli materiálu. Či sú vaše oporné body pevné, neochvejné, alebo labilné a nestále.

No a nakoniec more samotné. To symbolizuje váš terajší život. Ak je pokojné, ste vyrovnaný a spokojný. Môže však byť aj búrlivé. Možno prechádzate veľkými skúškami, problémami a ťažkosťami.

Neberte to ako zaručenú pravdu. Nie je to psychologický test, je to len hra. Nemusí to na vás sedieť, ale môže. Môže vám to niečo o vás povedať a vy sa naučíte vnímať seba, aspoň z časti pochopíte niektoré svoje kroky a vašu osobnosť.

Mne príde príbeh hry sám o sebe zaujímavý a tak som sa ho rozhodla trochu prerozprávať. V skutočnosti je to však vizualizačná psychologická hra, vy ste si mali tie jednotlivé veci presne predstaviť a na konci zistiť, čo symbolizujú. Pevne verím, že sa to aspoň niektorým z vás podarilo.

Lucia Švecová

Lucia Švecová

Bloger 
  • Počet článkov:  30
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som študentkou hudby v treťom ročníku na University of Oxford (Jesus College). Hoci žijem vo Veľkej Británii už piaty rok, veľmi sa zaujímam o dianie na Slovensku, najmä preto, že by som sa raz rada vrátila, ak sa podarí. Momentálne však neviem, či ma súčasná situácia presviedča o návrate, alebo iba viac odradzuje... Zoznam autorových rubrík:  Čo sa dejeHlbšiePoézia

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu