Spoločenstvo, alebo čo potrebujeme k životu

Autor: Lucia Švecová | 30.6.2014 o 10:28 | (upravené 30.6.2014 o 10:43) Karma článku: 3,16 | Prečítané:  331x

Myslím, že v dnešnej dobe sme v Cirkvi obklopení množstvom najrôznejších spoločenstiev a komunít. Ale rozumieme tomu? Čo to vôbec je, prečo to existuje, prečo je to potrebné? Napriek tomu, že je to skôr náboženská otázka, dovoľte mi osvetliť túto problematiku aj pre vás, ktorí nie ste členmi nijakej cirkvi.

 

SPOLOČ

Poďme sa trochu pohrať so slovíčkami. SPOLOČenstvo a SPOLOČnosť majú očividne niečo spoločné a to spoločné je práve SPOLOČné. Čo tým chcem povedať? Že už len podľa pôvodu slova sú obe tieto veci založené na tom, že nejaká skupina ľudí má čosi spoločné. Asi ste na to prišli aj sami, však? Ale poďme hlbšie.

Keď majú dvaja ľudia niečo spoločné, väčšinou medzi nimi vzniká nejaký vzťah. Môže byť veľmi úzky, tak je to najmä v rodine, v manželstve. Môže byť aj povrchnejší, ako napríklad v triede, v nejakom záujmovom krúžku a bohužiaľ, občas aj v skautingu. No a potom môže byť aj celkom ďaleký. Keď sme už pri tom skautingu, ako príklad použijem také Jamboree (medzinárodné stretnutie skautov). Je tam veeeľa skautov, teda ľudí, ktorí majú čosi spoločné, ale sú z rôznych miest, z rôznych krajín, nikto nemôže poznať ani len pätinu ostatných ľudí, ale predsa majú niečo spoločné a tak dokážu tvoriť nové priateľstvá, lebo čosi ich spája. Prišli sme teda na úžasnú vec: že spoločné veci vytvárajú medzi nami vzťahy. Minimálne nie sme k sebe nevrlí a nenávistní.

Spoločnosť je trochu širší pojem. Jeho definície sú rôzne, napríklad skupina ľudí s rovnakým cieľom, skupina ľudí na jednom mieste, alebo aj súhrn vzťahov medzi ľuďmi. Ja by som tak všeobecne povedala, že sme to my všetci ľudia. Tu sa to spoločné trochu vytráca, pretože nie všetci máme niečo spoločné. Ale je tu predsa aspoň jedna vec – sme ľudia :-) a preto môžeme navzájom vytvárať vzťahy, aj keby nás nič iné nespájalo. Pri tomto slovíčku by som však kládla dôraz na to, že spoločnosť sú ľudia, ktorí žijú okolo nás.

Ak teda slovo spoločenstvo vychádza zo slov spoločný a spoločnosť, môžeme z toho vyvodiť dve základné vlastnosti spoločenstva – ľudia tam majú niečo spoločné a žijú vedľa seba, okolo seba, spolu. Čo z toho vyplýva? Že títo ľudia spolu tvoria veľmi úzke vzťahy, pretože je to skoro ako rodina (nakoniec, aj rodina by mala byť spoločenstvom). Prišli sme teda na ďalšiu veľmi dôležitú vec, a síce, že spoločenstvo tvoria vzťahy. Spoločenstvo je tam, kde majú ľudia veľmi úzke vzťahy, milujú sa, odpúšťajú si a sú zjednotení vďaka tej veci, ktorú majú spoločnú. U kresťanských spoločenstiev je teda tým zjednocovacím článkom Kristus a o tom vám môžem svedčiť, že je to to najsilnejšie a najtrvalejšie zjednotenie, aké existuje.

 

Život spoločenstva

Fungovanie spoločenstva charakterizujú dva základné aspekty – čas trávený spolu (budovanie vzťahov, pri kresťanských spoločenstvách je to spoločná modlitba) a čas služby. Ktosi raz výstižne povedal, že modlitba a služba sú ako veslá na lodi. Keď jedno nevesluje správne, loď sa točí dokola. Tieto dva aspekty teda musia byť rovnomerne vyvážené.

To, čo odlišuje spoločenstvo od skupiny priateľov, je služba. Určite to poznáte, že keď sa stretávate len tak, aby ste boli spolu, dlho to nevydrží. Neviete, čo máte spolu robiť, nemáte žiadny cieľ, nebaví vás to. Každé spoločenstvo však má svoju špecifickú službu. Niektoré sa stará o bezdomovcov, iné pomáha závislým, ďalšie sa napríklad stará o park :-), alebo nejaké sa modlí za potrebné veci (niektoré rehole). Pokiaľ spoločenstvo žije spolu, ako rodina, tak službou je aj to, že si slúžia navzájom. Niekto varí, niekto upratuje, a tak ďalej. Vďaka službe spoločenstvo naberá ten rozmer, ktorý ho robí spoločenstvom. Ďalším mojím svedectvom je, že takáto služba, spoločná práca, veľmi spája. Jednak máte ten dobrý pocit, že ste spravili niečo dobré a užitočné, jednak ste to robili so svojimi priateľmi, možno ste sa naučili niečo nové, nejakým spôsobom obohatili. Spoločná služba je dar.

Čas trávený spolu je tiež maximálne dôležitý. Vtedy sa totiž tvoria tie úzke vzťahy. Bez hlbokých priateľstiev, ktoré tu vznikajú, spoločenstvo nie je spoločenstvom. Vidíme to najmä na rodinách. Keď spolu netrávime dostatok času, akosi sa to rozpadá. Čo robiť počas tohto času závisí od ľudí, ktorí sú v spoločenstve. Skauti pôjdu asi niekde na výlet, rodina hudobníkov na koncert, kresťanské spoločenstvo bude spoločne chváliť Boha. No je aj dôležité tieto aktivity obmieňať. Čas trávený spolu je výnimočný čas, nemôžeme dovoliť, aby sa z neho stala rutina. A tak pôjdu napríklad skauti na koncert, hudobníci pôjdu na výlet a kresťania pôjdu na pivo :-).

 

Cena spoločenstva

Spoločenstvo je nenahraditeľná vec. Človek je tvor spoločenský a potrebuje priateľov, potrebuje s nimi tráviť vzácny čas. Určite ste však už natrafili na jeden problém. Je ťažké nájsť naozaj skutočných priateľov. Niektorí vás ohovoria za oblečenie, iní sa s vami prestanú baviť pre niečo, čo ste spravili, ďalší vás podvedú, a tak ďalej. Cena spoločenstva je však v tom, že tu nájdete naozajstných pravých priateľov. Pokiaľ vás totiž čosi spája, vytvára to medzi vami úzke vzťahy a spoločne sa rozvíjate v službe, priateľstvo sa nepochybne posilní.

To si cením na kresťanských spoločenstvách. Keď nás spojí Kristus v modlitbe, dokážeme byť voči sebe otvorení, zdieľať sa jeden druhému s tým, čo žijeme. Spoločne sa za seba navzájom modlíme, pomáhame si v službe. Sú to silné priateľstvá. Sú to priatelia, na ktorých sa môžem kedykoľvek obrátiť, o ktorých sa môžem oprieť, ktorí sú ochotní venovať mi svoj čas, keď mám nejaké ťažkosti, ktorí sú ochotní ma vždy vypočuť. Samozrejme, nefungovalo by to, keby to nebolo obojstranné.

Tu sa dostávame k ďalšiemu pokladu spoločenstva. Spoločenstvo nás učí milovať a odpúšťať. Pokiaľ sme otvoreným spoločenstvom, môže medzi nás prísť ktokoľvek, aj nesympatický a nepríjemný človek. My sa však snažíme ponúknuť mu svoje priateľstvo a ukázať cenu tohto priateľstva, ktoré je medzi nami ostatnými. On to buď prijme a zmení ho to, alebo odíde. Je tu risk, že sa mu otvoríme a on sa potom stiahne, odíde a použije to proti nám. No ak to zmení aspoň niekoho, stojí to za to. Priateľstvá v spoločenstve sú jedným z najúčinnejších spôsobov ako meniť svet okolo seba.

 

Potreba spoločenstva

Už som skoro na konci, nebojte sa. Posledná vec, o ktorej by som chcela hovoriť, je potreba spoločenstva. Myslím, že sme si to už v podstate uvedomili o kúsok vyššie, keď sme sa rozprávali o cene spoločenstva, no dovoľte mi to trochu zhrnúť.

Človek okolo seba potrebuje ľudí, konkrétne priateľov. Keď ich nemá, nenapĺňa sa samotná jeho ľudská podstata a preto nemôže byť šťastný. Spoločenstvo nám teda zaisťuje jeden z najdôležitejších predpokladov na šťastný život. No a služba, keby sme každý žili len sám pre seba a nijak by sme neslúžili, po prvé by sme ani nemali tých spomínaných priateľov, ani by sme nerástli v láske a asi by sme veľa nedosiahli, o nič by sme sa v tomto svete nezaslúžili.

Proste, bez spoločenstva človek skôr či neskôr upadne do depresie. Život môže byť občas dobrý, niekedy aj skvelý, ale vždy to upadne späť dolu a práve tento návrat ku dnu spôsobuje smútok depresie. Spoločenstvo je spôsob, ako udržať svoj život (aspoň na 90%) hore. Môj osobný názor je, že to nejde bez Boha, pretože nič iné spoločenstvo nespojí tak silne ako Boh, no to je skôr otázka vašej viery. Možno na to raz prídete aj vy.

 

Píšem tento článok, pretože som spoznala cenu spoločenstva a túžim, aby všetci ľudia zažili to úžasné, čo spoločenstvo ponúka. Môj článok teda chce byť akousi výzvou, aby sme hľadali veci, ktoré nás spájajú a nie rozdeľujú, aby sme budovali vzťahy a aby sme si navzájom slúžili. Jedným slovom, aby sme budovali spoločenstvá. Problémom, ktorý nastáva pri tomto boom-e spoločenstiev, je, že nie všetko, čo nazveme spoločenstvom, automaticky spoločenstvom je. Preto som najprv vysvetlila, čo to spoločenstvo je. Ani založiť spoločenstvo nie je také ľahké. Každý vzťah totiž musí prechádzať aj krízami a tie vznikajú aj v spoločenstve, najmä v jeho začiatkoch. Povzbudením však môže byť to, že po každom prekonaní krízy prichádza úžasnejší rozmer spoločenstva a že na vytvorenie spoločenstva stačia len dvaja ľudia. Posledná výzva patrí kresťanom: prosím, neostávajte bez spoločenstva. Kresťanstvo zo samej svojej podstaty nemôže fungovať bez spoločenstva.

Ďakujem za pozornosť!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico na sneme opäť útočil aj na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Dušan Čaplovič a Pavol Paška.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

EKONOMIKA

RegioJet skracuje svoje vlaky do Košíc, na prevádzku má málo vozňov

Jazdiť bude len so siedmimi vozňami.


Už ste čítali?