Kríza lásky v súčasnosti

Autor: Lucia Švecová | 25.5.2014 o 15:14 | (upravené 25.5.2014 o 15:21) Karma článku: 4,87 | Prečítané:  318x

Rada by som odcitovala časť z perfektnej knihy Bezvýhradná láska od jezuitu Johna Powella. Zaoberá sa v nej láskou - čo je to láska, ako milovať, aký to má zmysel, k čomu smeruje láska. Predkladá množstvo otázok, ktoré si asi každý z nás kladie, a ponúka na ne celkom jasné odpovede. Táto časť ma veľmi zaujala, pretože hovorí o realite dnešnej doby, ako sa svet k láske postavil, ako veľmi to nás ovplyvnilo, až musí každý nad láskou pochybovať. Je dobré sa nad tým zamyslieť. Ak sa vám úryvok páči, určite si prečítajte celú knižku, nie je hrubá a ľahko ju zoženiete.

Kríza lásky v súčasnosti

Anglický spisovateľ Gilbert Keith Chesterton raz vyhlásil, že ak niekto označí evanjelium za „dobrú zvesť“ alebo „radostnú novinu“, narazí na dva problémy. Prvý je v tom, že pre mnohých ľudí, ktorí ju počuli už veľakrát, to už žiadna novina nie je, a druhý je v tom, že mnohým tá novina vôbec ako „dobrá“ nepríde.

Mám chuť mu horlivo prikývnuť. Niekedy sa mi zdá, že väčšina náboženských príhovorov mieri úplne mimo priestoru, v ktorom ľudia v skutočnosti žijú. Úroveň ponúkaného ideálu je natoľko nedosiahnuteľná, že človek sa potom nevyhnutne musí trápiť tým, že neuspel, a následným pocitom viny. Samozrejme, nezastávam názor, aby sme v našich asketických a morálnych princípoch robili kompromisy. Takýto ústupok by bol ešte horší.

Ponúka sa nám otázka: Je pre ľudí láska skutočne cestou k naplneniu? Ak si vyberiem lásku ako osobný životný princíp, nájdem uspokojenie a skutočnú radosť? Platia evanjeliové paradoxy o láske aj v bežnom živote? Je pravda, že ak hľadám iba seba a svoje šťastie, tak oboje aj stratím? Musí semeno padnúť do zeme a odumrieť, aby vzišiel plný a šťastný život? Je evanjeliové blahoslavenstvo o nesebeckej a bezvýhradnej láske skutočne cestou k ľudskej radosti? Sú to zložité otázky a preto sa o nich v súčasnosti tak často diskutuje.

Dalo by sa dokonca povedať, že ide o jednu z najväčších kríz súčasnej spoločnosti. Predstavuje život lásky, ktorého súčasťou je večný a bezvýhradný záväzok usilovať sa o šťastie druhého, skutočne cestu k osobnému uspokojeniu a pravému naplneniu? Alebo má človek zostať voľný a nezaťažený vzťahmi, aby si mohol užívať rozkoš, moc a všetky zážitky, ktoré život ponúka? Je osobné uspokojenie a radosť tou najvyššou métou v napĺňaní života, alebo sa dá zmysel života nájsť iba v záväznom a trvalom vzťahu lásky? Máme vyložiť na stôl všetky karty alebo sa radšej nikdy neviazať?

Odmietanie lásky

Prijať lásku ako životný princíp zmysluplnej existencie nepovažuje súčasná spoločnosť za dobré rozhodnutie. V modernej literatúre nájdete množstvo kníh, ktoré lásku ako životný princíp spochybňujú. V spôsobe života, ktorý si dnes mnohí ľudia vyberajú, aj v spôsobe, ktorým si ho odôvodňujú, sa ustavične opakuje neľútostné spochybňovanie existencie skutočnej a trvalej ľudskej lásky. Tlačiarne chrlia bestsellery, ktoré nám ponúkajú najnovšie trendy v pôžitkárskom spôsobe života. Dnešný človek si kladie takúto základnú otázku: „Čo z toho budem mať?“

V dôsledku tejto filozofie mnoho ľudí začalo prehodnocovať svoje životy. Životné skúsenosti posudzovalo podľa jediného odporúčaného kritéria: „Čo som v živote získal pre seba?“ Znepokojujúce množstvo ľudí upadá pri pohľade na svoj život, prácu, manželstvo a rodinu do depresií a sebaľútosti. Majú pocit, že boli podvedení klamstvom o neskutočnom šťastí, ktoré by patrilo iba im. „Žiješ iba raz a preto si nazhŕňaj pre seba čo najviac.“ No pri pohľade na svoje úlovky nie sú spokojní. Zdá sa im to málo. Desí ich pomyslenie na to, že im uniklo niečo, čo by ich uspokojilo. Sú smutní a rozmýšľajú, kde spravili chybu. „To je všetko čo mi život ponúka?“ pýtajú sa.

...

Za všetkými spomenutými myšlienkami je viera, že jedinou cestou k ľudskému naplneniu je úsilie o získanie vlastného šťastia. Aby sa to podarilo, musíme sa oslobodiť – od sľubov, ktoré sme kedy dali, od zodpovednosti a záväzkov lásky, aj od nárokov, ktoré ľudia kladú na život a lásku. Vďaka tejto filozofií začali mnohí vnímať svojich manželských partnerov a rodiny ako prekážky na ceste k osobnému naplneniu.

...

Zdá sa, že tento kult sebarealizácie je založený na predpoklade, že dať niekomu svoje slovo a sľúbiť mu vernosť v podstate znamená vzdať sa vlastnej individuality a osobnej identity.

Ja som však presvedčený, že opak je pravdou. Pokiaľ nedáte niekomu slovo a nesľúbite mu vernosť, nevznikne skutočná dôvera a tým činom ani autentický vzťah alebo bezpečný model, v ktorom môžu dvaja ľudia rásť.

 

John Powell, SJ – Bezvýhradná láska

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico na sneme opäť útočil aj na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Dušan Čaplovič a Pavol Paška.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

EKONOMIKA

RegioJet skracuje svoje vlaky do Košíc, na prevádzku má málo vozňov

Jazdiť bude len so siedmimi vozňami.


Už ste čítali?