Dorastanie do lásky 2. - Ovládať neovládateľné

Autor: Lucia Švecová | 18.4.2014 o 10:01 | (upravené 18.4.2014 o 10:12) Karma článku: 3,62 | Prečítané:  1013x

V sérií blogov Dorastanie do lásky (predchádzajúci nájdete tu) by som sa chcela podeliť o zážitok z jedného úžasného workshopu s rovnakým názvom, ktorý viedla pani Monika Rimarčíková z Inštitútu rodiny. Veľa z toho, o čom tam hovorila, som vedela už pred tým z rôznych kníh a prednášok, no i z príkladov vzťahov okolo mňa a nakoniec pochopila aj v mojom vlastnom vzťahu. Pani Rimarčíková to akurát všetko povedala jasne na rovinu a práve tá bezzábrannosť všetkých ohúrila.

Ovládať neovládateľné

Skončili sme pri tom, akí sme rozdielni. Hovorila som o našom rozume a citoch, ktoré nás ženy ovládajú z príliš veľkej časti a mužov zase z dosť malej časti. Prišli sme aj na to, že v takom stave je náš vzťah odsúdený na zánik, no pokiaľ dorastieme do lásky - ženy svoje citové prežívanie zmenšia a muži zväčšia (aspoň sa o to maximálne snažia), môžeme byť v tom vzťahu naozaj šťastní. No aby to nebolo také jednoduché, nejde tu len o rozum a city.

Proti rozumu a citom totiž stoja pudy - živočíšna časť človeka (rozumného živočícha). Tie nás vedia naozaj veľmi ovládať, aj napriek tomu, že sa rozumom rozhodneme pre niečo iné a možno aj naše emócie protestujú. Je to napríklad pud sebazáchovy, ale aj materinský, otcovský a pohlavný pud, o ktorom práve pani Rimarčíková hovorila.

Už pri poslednom článku, keď som hovorila o rozdielnosti citov mužov a žien, sme mohli zistiť, že ľudia všeobecne sa rozdeľujú na mužov a ženy. Poviete si, čo je to za sprostosť, kto toto nevie. No ja to chcem zdôrazniť práve preto, že v dnešnej dobe to naozaj obrovské množstvo ľudí nevie, a preto je v niektorých krajinách možné vybrať si až z 52 rodov! Áno, môžu existovať ženy, ktorým sa páčia ženy, muži, ktorí sa cítia ako ženy, ale to nebol pôvodný zámer s človekom. Je to niečo narušené, vidíme to už len z toho, že taký vzťah nie je schopný reprodukcie. Môže to byť následok traumatického detstva, problémov v tehotenstve (najmä alkoholizmus), ale aj obyčajný exhibicionizmus z nudy - toto som sa zase dozvedela na druhom workshope. No gény existujú len mužské a ženské. Vedci to skúmali, no nikto nikdy nenašiel gén homosexuála, alebo transsexuála. Preto aj v týchto článkoch, hoci sa niekto môže ohradiť, že som homofóbna, lebo ich nepíšem všeobecne aj pre geyov a lesby, budem hovoriť len o mužoch a ženách (pohlavne aj rodovo).

Keďže sme „objavili" takéto delenie, aj pohlavný pud sa delí na ženský a mužský. Je to ďalšia odlišnosť, ktorá robí spoločný vzťah ešte ťažším, no môže nás naučiť oveľa väčšej láske a keď budeme na tento pud až do manželstva dávať pozor, naučí nás skutočnej láske, pretože základná vec, ktorú si musíme uvedomiť, je, že vzťah založený na pudoch NIE JE láska! Pokiaľ sa na svadbu pripravujeme presne opačne, a síce tak, že sa necháme ovládať pohlavným pudom, aby sme sa „spoznali", v skutočnosti sa vôbec nepoznáme, vzťah je postavený doslova len na sexe, a keď v manželstve prídu prvé nezhody, hneď sa začneme sťažovať, ako ty už nie si človek, ktorého som si bral/a, a podobne. Problém však nie je v zmene človeka, ale v tom, že pred svadbou si toho človeka naozaj nepoznal/a.

Začnime teda ženským pudom. Keďže máme toľko emócií, až ich (príliš) často nevieme zvládať, aj náš pohlavný pud je (skoro) čisto emocionálny. Pohlavný pud pre nás nie je nejaká fyzická potreba. Prežijeme bez sexu a ani nám to nejak neublíži. V manželských poradniach sa preto sťažujú muži, nie ženy, že sa s nimi ten druhý už nejakú dobu nechce vyspať. U žien je to skôr emocionálna potreba - „Dokáž mi, že ma ľúbiš!", alebo „Páčim sa ti naozaj?", či „Potrebujem ťa cítiť pri sebe!" Preto je aj celá ženská sexualita zariadená tak, že všetko nastupuje aj utícha pomalšie, lebo to nie je založené (len) na fyzickom vzruchu, žena potrebuje emócie, nevyspí sa s hocikým a keď je k tomu nútená, sú z toho rany na celý život. Nakoľko je prvá skúsenosť dievčaťa so svojím pohlavím negatívna, pretože menštruácia nie je nič príjemné, s dievčaťom hýbu hormóny, ktoré v nás vyvolávajú emócie. Pokiaľ žena dáva najavo nejakú extrémnu fyzickú sexuálnu potrebu (väčšinou vulgárnym spôsobom), niečo nie je v poriadku, pravdepodobne za tým stoja jej dlhodobejšie zranenia, ktoré si už ani ona sama neuvedomuje, a preto jej to príde normálne. No takáto žena asi nikdy nebude schopná zakúsiť skutočnú lásku.

A teraz k mužskému pudu. Opäť je úplne opačný. Mužský je totiž (skoro) úplne fyzickou potrebou, dôležité je poznať spúšťače. V mužskom prípade sa všetko točí okolo zmyslov. Prvým je samozrejme zrak. Pani Rimarčíková vtipne poznamenala, že mužovi stačí stotina sekundy, keď zbadá nejakú ženu, aby zhodnotil - prešla / neprešla. Ak prešla - dobre, môžem sa s ňou rozprávať. Ak neprešla - tam teda žiadne sympatie nebudú. Zrak teda mužov doslova naviguje a preto je pre dievčatá dôležité nedráždiť chlapcov. Keď si oblečieme výstrih po pupok a sukňu si dáme ako opasok, čo iné to bude pre chlapca, než výzva, alebo skôr povolenie k pohlavnému styku? Pokiaľ sa totiž mužský spínač spustí, muž to už nemá vo svojich rukách a vedie ho len pohlavný pud.

Vymkne sa mu to z rúk ešte viac, pokiaľ sa k tomu pridá ďalší zmysel - sluch. Pani Rimarčíková vravela, ako si všímala dievčatá, keď telefonujú, a 99,9% z nich vždy zmení hlas, keď telefonujú s nejakým mužom. Po mame dokážeme aj vrieskať, no keď zavolá Jožko, ihneď máme sladký a milý hlas. Hlas je veľkým ženským nástrojom manipulácie a práve mužov tým vovádzame do pasce, keď ich pohlavný pud spustíme natoľko, že už nie sú schopní ho ovládať. Už len v samotnom dychu cítiť náladu a emócie.  Preto keď vedľa seba ležíte, dievčatá nemusia vôbec nič hovoriť, no chlapci počujú ich dych a už sú v koncoch.

No a úplne neovládateľným sa to stane, keď sa k tomu pridá najsilnejší z týchto troch zmyslov - hmat, lepšie povedané dotyk. Čokoľvek - príliš dlhé objatie, vášnivý bozk, hladkanie - muža (a zvlášť chlapca) úplne odzbrojí. Koniec, viac to už nedokážu ovládať. Silu tejto potreby pani Rimarčíková pre nás, dievčatá, prirovnala k tomu, keď vám už naozaj, ale naozaj veľmi treba cikať. Viete, utekáte na autobus, aby ste boli čím skôr doma, v autobuse netrpezlivo poskakujete z jednej nohy na druhú a túžite už len vyletieť von rovno domov. Keď autobus zastane, bežíte tak rýchlo, ako ste si nikdy nemysleli, že vôbec dokážete. Ale pred dverami vás ktosi zastaví - „Počkaj, kam bežíš? Chcem sa s tebou porozprávať." - „Prepáčte, ale mne neuveriteľne treba na WC, musím bežať." - ale tá osoba vám zablokuje dvere: „Nie, nie, počkaj, nemôžeš mi takto odísť, prišla som z veľkej diaľky, potrebujem sa s tebou porozprávať!" - a vtedy jej už možno aj poviete vulgárne a odsotíte ju nabok, len aby ste sa dostali k tomu vysnenému záchodu.

Takto nejak je to s mužským pohlavným pudom. Dievčatá, keď zvediete chlapcov zrak, zmanipulujete jeho sluch a necháte voľnú ruku aj jeho hmatu, chlapec sa dostane presne do takejto situácie, akurát ešte o čosi silnejšej. A vtedy ho zastavíte - „Počkaj, počkaj, ale vyspať sa s tebou ešte nechcem. Poďme sa porozprávať, chcem ťa lepšie spoznať." - čo má teraz chlapec urobiť? Nechať prasknúť, v našom príklade, močový mechúr (viete čo myslím v skutočnosti), urobiť si dobre priamo pred vami, alebo vás násilne donútiť k pohlavnému styku, ako keď odsotíme osobu spred dverí, len aby sme sa dostali na WC?

Je veľa kresťanských párov, ktorí majú od začiatku jasno v tom, že chcú sex až po svadbe. Lenže taký petting... Veď to ešte nie je hriech, nie? Ale keď vieme, ako ľahko a nebezpečne sa spúšťa chlapčenská sexuálna potreba, aj každé mazlenie, ktoré chlapca „zapína", už hriech je, pretože dobrovoľne pokúšame jeden druhého. A aj keby to hriech nebol, alebo keby sme neboli kresťania, určite to nie je znak pravej lásky. Pretože ak niekoho naozaj milujem, nechcem mu ublížiť. Čo je však toto, ak nie ubližovanie? Nebojte sa vo vzťahu rozprávať otvorene o všetkom, prečítajte si spolu tieto články a poproste svojich chlapcov, aby vám povedali, aké je to pre nich v takejto fáze neuveriteľne ťažké. Ak sa naozaj ľúbite, tak dáte jeden na druhého pozor, pre jeho dobro, aby náhodou nevznikli rany v jeho srdci, aby ste neranili jeho sexualitu. A ak to nevydržíte, potom to nie je ozajstná láska - a to netvrdím sama od seba, ako by som bola nejako nadradená, že ja viem, čo je a nie je ozajstná láska. Na to by mal prísť každý sám logicky, že to nie je dobré pre toho druhého, zatiaľ čo v láske chceme dobro toho druhého.

Tak, nechajte si to trochu uležať v hlave a čoskoro tu nájdete ďalší blog k tejto téme.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico na sneme opäť útočil aj na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Dušan Čaplovič a Pavol Paška.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

EKONOMIKA

RegioJet skracuje svoje vlaky do Košíc, na prevádzku má málo vozňov

Jazdiť bude len so siedmimi vozňami.


Už ste čítali?