Vďaka za Cirkev

Autor: Lucia Švecová | 9.4.2014 o 23:59 | (upravené 10.4.2014 o 18:06) Karma článku: 4,44 | Prečítané:  518x

Och, čo je to za nadpis?! Radšej to prescrollujem ďalej - predpokladám, že ste si povedali práve niečo také. Ale, ak máte čo len trochu času, mohli by ste sa na tomto článku na chvíľu zastaviť. Rada by som sa podelila so svojím názorom a zistením.

Idem rozprávať o Katolíckej cirkvi. Viem, že pre niektorých z vás to nebude objektívny pohľad, keďže som členkou tejto Cirkvi, no rovnako môžem z toho istého dôvodu odsúdiť ja váš názor. Tiež je iba jednostranný, keďže vy členom Cirkvi možno nie ste. Na druhej strane, kto môže lepšie rozprávať o danej veci, než priamo zúčastnený človek? Nemôžem vám rozprávať o skúsenostiach z druhej svetovej vojny, pretože som vtedy nebola na svete. Ale rovnako vy nemôžete posudzovať Cirkev, keď ste nikdy neboli skutočne jej súčasťou (aj keď možno oficiálne áno).

Aby ste nepovedali, že sú moje názory zmanipulované cirkevnými hodnostármi, začnem práve nevýhodamiproblémami Katolíckej cirkvi:

  • Nepochopenie Ježišovho a pôvodného kresťanského učenia, ktorého sa Cirkev sama stále drží - ale, bohužiaľ, obrovské množstvo jej členov nie. Z toho vlastne vyplývajú všetky nedostatky. Tak to je v každej sfére. Keď politik nepochopí, o čom je politika, nebude dobrým politikom. Keď pokrstení ľudia nepochopia, o čom je Cirkev, viera a život s Bohom, nikdy nebudú skutočnými kresťanmi, ani nebudú skutočnou súčasťou Cirkvi, a preto podľa nich Cirkev celkom nemôžeme posudzovať.
  • Z prvého problému vyplývajúce je aj nesprávne a sebecké vedenie cirkevných hodnostárov - samozrejme, mali sme a, bohužiaľ, aj máme, indivíduá, ktoré svoj post nezvládajú a využívajú ho na okrádanie, či iné sebecké úmysly. No opäť, nie je to len problém Katolíckej cirkvi. Keď som už v predchádzajúcom bode použila ako príklad politikov, použijem ich opäť - väčšina politikov taktiež nezvláda svoj post, neuvedomujú si zodpovednosť, a tak okrádajú a klamú. Dôležité je preto poznať oficiálne učenie Cirkvi (Katechizmus Katolíckej cirkvi), keby sa náhodou stalo, že títo ľudia odbočia aj z náuky viery - vtedy by ale mal zasiahnuť ich cirkevný nadriadený. Rozdiel možno práve medzi politikou a Cirkvou v tomto prípade je v poslušnosti. V Cirkvi, nech by bol kňaz akokoľvek zblúdený, nech by boli nariadenia biskupa akokoľvek nespravodlivé, pokiaľ sú vo svojej funkcií, pokiaľ ich ešte pápež neodvolal a pokiaľ nás vyslovene nenútia k hriechu a nešíria herézu, ctíme si poslušnosť. Viem, že je to v ostatku sveta (kde je cieľom sebecká sloboda na úkor ostatných) dosť nepochopiteľné, úplne to pochopíte až keď sa stanete súčasťou Cirkvi, avšak je to hlavne preto, že sám Ježiš ustanovil apoštolskú postupnosť, ktorá je v kňazoch a biskupoch, udelil im autoritu, a nakoniec, poslušnosť jedného voči druhému prehlbuje priateľský vzťah, šľachtí ducha, buduje pokoru.
  • Z prvého problému vyplývajúci je aj ďalší problém „chodičov do kostola". To sú ľudia, ktorí oficiálne sú členmi Katolíckej cirkvi, avšak ich život viery spočíva len v návšteve kostola, možno občas v príspevku na charitu, maximálne v nejakej drobnej pomoci blížnemu. Toto ale nie je viera, a už vôbec nie viera Cirkvi. Toto sa nazýva stav bezbožnosti. V tejto fáze totiž človek nemá s Bohom skoro nič spoločné, okrem toho, že uznáva, že nejaký Boh existuje, a podľa tradície občas zájde do kostola. Nejdem tu rozoberať ozajstnú vieru Cirkvi, pretože tú si môžete sami naštudovať napríklad tu, alebo tu, alebo keď sa začnete naozaj zaujímať o skutočnú živú Cirkev. Musím len zopakovať, že ani tu, na základe týchto ľudí, ktorí vieru nepochopili a okrem tradície svojich rodičov nevidia v Cirkvi nič hlbšie, nemôžeme Cirkev posudzovať.

Zatiaľ som tu hovorila skôr o nepochopených veciach. Poďme sa teda pozrieť na to, ako to vyzerá v živej Cirkvi, aké výhody má naozaj živá Cirkev:

  • V prvom rade je to spoločenstvo - Ježiš od začiatku ustanovil Cirkev ako spoločenstvo. Nevybral si jedného učeníka, vybral si Dvanástich, s ktorými tvoril spoločenstvo a ktorí po Jeho nanebovstúpení spoločenstvo rozširovali. A tak tu máme rodinu Cirkvi. Človeku je ťažko samému, preto potrebuje priateľov. No je ťažko aj nájsť skutočných priateľov vo svete, kde sa už pomaly nikomu nedá veriť. Ale v Cirkvi (keď hľadáte na správnych miestach) nájdete rozdielnych ľudí, doslova ľudí každého typu, čo sa týka rasy, farby, zamestnania, až po vek a povahu, ktorí majú rovnaký cieľ, ako vy - Boha, a ten vás spája natoľko, že dokážete byť skutočnými priateľmi. To je aj moje osobné svedectvo, o ktorom som už rozprávala v jednom predchádzajúcom článku. A v spoločenstve nejde len o obyčajné priateľstvo. Boh totiž hovorí práve cez bratov a sestry. Ak ho chcete naozaj počúvať, musíte naozaj počúvať bratov a sestry okolo seba, najlepšie v tak úzkom vzťahu, aký tvoríte v spoločenstve. Spoločenstvo je aj tréningom kresťanskej lásky, kde sa učíme znášať jeden druhého a milovať ho preto, kým je, nie preto, čo pre nás robí. Spoločenstvo je miestom prijatia. Na Cirkvi si veľmi cením hlavne to, že nech mi je akokoľvek zle, keď sa cítim sama, keď s niečím bojujem, keď potrebujem pomoc a oporu, samozrejme, nachádzam ju v Bohu, avšak zhmotnene v Cirkvi - vo farnosti, v menších spoločenstvách vrámci farnosti, no i u akéhokoľvek cudzieho opravdivého kresťana kdekoľvek na svete.
  • Potom je to Božia autorita, ktorú Ježiš zveril Cirkvi. Ježiš garantoval svoju prítomnosť v Cirkvi, keď povedal, že bude s apoštolmi až do skončenia sveta. To znamená, nie pokým zomrú, nie kým zomrú ľudia, na ktorých vložili ruky, ale že bude s Cirkvou, s ich nástupníkmi, ktorými práve Katolícka cirkev dokázateľne je. Nikdy neodbočila z apoštolskej reťaze, i keď sa tam občas dostali nesprávni ľudia, ale napokon vždy vyhral Kristus. Kde inde by sme teda mali prísť, keď hľadáme Boha, ak nie do Cirkvi, ktorú On sám garantoval? Taktiež je to pravdivé učenie Cirkvi, ktoré sa nemení, môže sa len v priebehu storočí dopĺňať o isté skutočnosti, ktoré je potrebné v danej dobe zdôrazniť. Pavol totiž v jednom z listov hovorí, že Cirkev je stĺp a opora pravdy. Nie Biblia - pretože to je len omylný zoznam neomylných kníh. Cirkev. Spočiatku sa veľmi diskutovalo a pochybovalo, ktoré knihy do Nového Zákona zaradiť a ktoré nie - tie, ktoré tam sú dnes, určila práve ranná Cirkev. Už len preto sa samo v sebe vylučuje tvrdenie, že ktosi verí v Boha, v Bibliu, ale nie v Cirkev. A aj keby bol zoznam kníh Nového Zákona neomylný, sú to len písané slová, ktoré si často môžu ľudia vyložiť inak. Preto bolo nutné ustanoviť nejakých učiteľov, ktorí budú aj ústne správne vykladať a vysvetľovať, čo sa tým myslelo - a preto Ježiš kázal apoštolom, aby hlásali evanjelium - on im nekázal napísať ho, to spravili len preto, že ani oni nežili večne a nemohli byť všade. Aby cirkevní otcovia nezabudli ani na jednu pravdu viery a aby sa učenie čisto ústnym podaním neskomolilo, apoštoli ho napísali, no v prvom rade je tu učiteľský úrad Cirkvi. Samozrejme, môžu mať pravdu aj ľudia mimo Cirkvi, môžu si Písmo správne vysvetliť a spasiť sa aj bez Cirkvi, avšak v Cirkvi je vždy tá istota správnosti.
  • No a snáď by som ešte spomenula rozmanitosť Cirkvi - tá mi tak v poslednej dobe rezonuje, ako jedna z obrovských výhod. Cirkev je spoločenstvo malých spoločenstiev. V Cirkvi je preto množstvo najrôznejších spoločenstiev, ktoré sa niekedy aj veľmi výrazne líšia v spôsobe života, avšak všetky majú ten istý cieľ a sú zastrešené tým istým - Ježišom Kristom, hlavou Cirkvi. Preto aj keď sú ľudia týchto spoločenstiev takí odlišní, nemajú problém sa priateliť navzájom a ani spoločenstvá navzájom nemajú problém vytvárať väčšie spoločenstvá. Preto sa často usporadúvajú národné, kontinentálne i celosvetové stretnutia - aby všetci kresťania udržiavali spoločenstvo odlišnosti. Je to taká obrovská výhoda, pretože medzi toľkou rozmanitosťou určite nájdete presne niečo, čo bude blízke vášmu srdcu, kde budete cítiť, že tam patríte, že to bol od počiatku Boží plán s vami. No je to výhoda aj pre ten tréning lásky, ktorý som už spomínala. Naučiť sa milovať ľudí napriek odlišnostiam preto, kým sú. Pomáhať iným v dosahovaní ich cieľa, ktorý v Cirkvi máme (aspoň by sme mali mať) rovnaký.

Nedávno som si ešte plnšie uvedomila tieto úžasné dary, ktoré v Cirkvi mám, a bola som z toho taká užasnutá, že som sa rozhodla o tom napísať. Bola by som rada, keby v komentároch na tento článok reagovali aj ďalší kresťania. Bola by som rada, keby ste tento môj názor a skúsenosť neodsúdili po prvom prečítaní, ale keby ste sa skúsili zamyslieť a ak ste pokrstení, viac nazrieť do skutočného života Cirkvi. Tu je pár odkazov, kde sa dozviete o živote v Cirkvi viac - výveska, diecézne centrum mládeže Maják, Godzone, ...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico na sneme opäť útočil aj na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Dušan Čaplovič a Pavol Paška.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

EKONOMIKA

RegioJet skracuje svoje vlaky do Košíc, na prevádzku má málo vozňov

Jazdiť bude len so siedmimi vozňami.


Už ste čítali?